Published on November 17, 2022

Zlepšenie (nielen) českého teplárenstva musí stáť na dôsledných plánoch

, Lenka Ilčíková (CEPA, Bankwatch)

Česko, podobne ako Slovensko, potrebuje v teplárenstve radikálnu zmenu. Trpí však zastaralými koncepciami, ktoré nezohľadňujú súčasnú energetickú ani klimatickú krízu. Dekarbonizácia vykurovania musí byť v oboch krajinách dôsledne plánovaná, založená na obnoviteľných zdrojoch a úsporách energie, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

Invázia Ruska na Ukrajine zhoršuje dostupnosť energií a zvyšuje ich cenu. Viac ako 50 percent tepla v Českej republike pochádza z čierneho alebo hnedého uhlia, viac ako 25 percent zo zemného plynu. Renovácie budov, ktoré sú základnou podmienkou prechodu na nízkoteplotné vykurovanie z obnoviteľných zdrojov, sa uskutočňujú pomaly. V Česku sa, podobne ako na Slovensku, obnoví približne jedno percento budov ročne.

V centrálnom zásobovaní teplom prevládajú neudržateľné sústavy prevažne druhej a tretej generácie využívajúce fosílne palivá a/alebo neudržateľnú biomasu.

Podarí sa českému a slovenskému teplárenstvu skokový posun do štvrtej, teda nízkoteplotnej, generácie vykurovania?

Ako sa dnes plánuje teplo v Českej republike 

Prakticky vo všetkých mestách nad 15 tisíc obyvateľov sú energetické koncepcie zastaralé, ako časovo, tak aj morálne. Aj tri roky staré koncepcie počítajú s uhlím či fosílnym plynom. Aké sú ich najväčšie nedostatky?

Koncepcie buď neobsahujú žiadne ciele, alebo len veľmi neambiciózne. To vyvoláva otázky, za akým účelom boli koncepcie vlastne vytvorené. Zároveň, ak nie je stanovený cieľ, prirodzene chýba monitoring a priebežné hodnotenie jeho plnenia.

Aby mali koncepcie nejakú hodnotu, musia byť tvorené spoluprácou samospráv, výrobcov a dodávateľov tepla, bytových družstiev, občanov a občianok a pod. Jednania všetkých zúčastnených strán, ako na strane spotreby, tak na strane zdrojov, sú v teplárenstve obzvlášť dôležité vzhľadom na veľkosť potrebných investícií a ich načasovanie.

V koncepciách sa tiež takmer vôbec nespomínajú nové technológie.

Chýba tiež identifikácia scenárov budúcej spotreby. Práve tie by však mali byť základom plánovania teplárenstva na úrovni samospráv.

Ako sa plánuje teplo v Bádensku-Württembersku

Apel na zmysluplné plánovanie tepelnej energetiky v Česku či na Slovensku nie je žiadna akademická debata ani ďaleká budúcnosť. Príkladom môže byť spolková krajina Bádensko-Württembersko. Nedávno novelizovala zákon o ochrane klímy, v ktorom sa zaviazala, že sa stane klimaticky neutrálnou do roku 2040, teda o desať rokov skôr, než klimatickú neutralitu mieni dosiahnuť EÚ. Cieľový rok 2040 sa zavádza aj do komunálneho plánovania vykurovania. Mestské časti a veľké okresné mestá sú povinné vypracovať plány najneskôr do 31. decembra 2023. Tieto plány sa musia následne aktualizovať najneskôr každých sedem rokov po vypracovaní.

Plánovanie tepla nie je podľa Ministerstva životného prostredia, klímy a energetického manažmentu spolkovej krajiny len o vytvorení jedného plánu. Proces transformácie sa v nasledujúcich dvoch až troch desaťročiach musí zohľadňovať pri každom plánovaní rozvoja obcí a vždy prispôsobovať meniacej sa situácii.

Ministerstvo žiada o aktívnu podporu zamestnancov miest, ale aj angažovanosť všetkých podnikov a všetkých občanov. Zároveň dáva k dispozícii Kompetenčné centrum, ktoré má obciam odpovedať na všetky otázky týkajúce sa plánovania.

Investičná podpora ďalšieho rozvoja vykurovania má byť až následným krokom (teda plánovanie predchádza investíciám) a táto podpora bude zameraná exkluzívne na obnoviteľné zdroje energií.

Zaujímavosťou je, že Nemci preberajú skúsenosti s plánovaním teplárenstva z Dánska. Dávame do pozornosti príručku pre plánovanie teplárenstva v Baden-Württembergsku.

Plánovanie tepla je základ

Plánovanie tepla slovenských miest sa prakticky nelíši od tých českých. Aj na Slovensku platí, že treba presvedčiť celú spoločnosť o nutnosti úspor a systematických zmien v teplárenstve a začať dôsledne tieto zmeny plánovať. Na to je potrebné spojiť strategické debaty o obnove budov s transformáciou teplárenstva.

Našťastie, prostriedkov z Modernizačného fondu môže byť dostatok na boj s energetickou aj klimatickou krízou. Aktuálne odhady hovoria o takmer 4 miliardách eur na dekarbonizáciu teplárenstva aj priemyslu a na obnoviteľné zdroje energie na Slovensku do roku 2030.
Potrebujeme však vybudovať kapacity na národnej aj regionálnej úrovni, dôsledne plánovať a zobrať si to najlepšie z vývoja v Dánsku, Nemecku a Česku.

Source: Zlepšenie (nielen) českého teplárenstva musí stáť na dôsledných plánoch – euractiv.sk