Postupné ukončenie ťažby uhlia v regióne je nevyhnutné. Musíme sa pripraviť na budúcnosť, upozorňujú samosprávy na hornej Nitre a už pripravujú alternatívy.
Ak sa zahraniční turisti vôbec ocitnú v Prievidzi, administratívnom centre hornej Nitry, zvyčajne ňou len prechádzajú. Dovolenku radšej strávia v neďalekom mestečku Bojnice, kde nájdu kúpele, zámok a zoologickú záhradu. Na prvý pohľad sa totiž zdá, že Prievidza so svojím malým námestím, podivnou zmesou modernej a socialistickej architektúry či nespoľahlivým autobusovým spojením nemá návštevníkom veľmi čo ponúknuť.
Miestni sú však hrdí na svoje mesto a jeho históriu, najmä stáročia ťažby uhlia. Každý tu má prarodiča, strýka alebo aspoň známeho, ktorý pracoval v jednej z baní. Nostalgia za zlatými časmi je v regióne stále prítomná, najmä u staršej generácie. Počas komunizmu zarábali baníci aj päťkrát viac ako bežní robotníci, užívali si rôzne výhody a prestížne sociálne postavenie.
Keď však príde na diskusiu o budúcnosti, sentiment veľmi nepomáha. „Hovoriť o postupnom ukončení ťažby uhlia je tu ťažké, pretože ľudia, ktorých sa týka, stále vnímajú baníctvo ako určitú formu istoty. Nedokážu sa zmieriť s tým, že jedného dňa pominie,“ vysvetľuje Katarína Macháčková, primátorka Prievidze.
Na rozdiel od komunistických čias, kedy hnedouhoľné bane hornej Nitry vlastnil štát a boli garanciou celoživotného zamestnania, dnes majú súkromného majiteľa. Ťažobná spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) zamestnáva 3 260 ľudí, približne dve tisícky z nich sú podľa finančnej správy za rok 2017 baníci pracujúci v podzemí. Najväčšiu časť tvoria zamestnanci z okresu Prievidza, ktorý má približne 135-tisíc obyvateľov.
V baniach sa ťaží lignit, hnedé uhlie nízkej kvality, ktoré od HBP povinne vykupuje neďaleká Elektráreň Nováky. Kvôli vysokej cene uhlia zastaraná elektráreň každoročne produkuje stratu, takže jej štát poskytuje dotáciu vo výške približne 100 miliónov EUR ročne. Odôvodňuje ju tým, že ide o všeobecný hospodársky záujem krajiny.
Slovenská vláda sa zaviazala dotovať ťažbu uhlia do roku 2030, aby udržala pracovné miesta baníkov a zabezpečila pravidelné dodávky energie. Keď však ministerstvo hospodárstva minulý rok avizovalo, že je pripravené dotácie ukončiť skôr, obyvatelia regiónu sa začali obávať o svoje živobytie. Dodnes netušia, kedy sa finančná pomoc skončí.
Vyfárajme z neistoty
Pod týmto názvom Macháčková a jej tím usporiadali sériu verejných diskusií s cieľom vytvoriť akčný plán, ktorý by regiónu uľahčil transformáciu po útlme ťažby uhlia. Zároveň pozvali predsedu vlády, zástupcov Európskej komisie, starostov, miestnych podnikateľov, environmentálnych aktivistov a rôznych odborníkov, aby sa do procesu zapojili.
Napriek tomu, že pozvanie neprijal nikto z vlády ani z banskej spoločnosti, zúčastnilo sa ho päťdesiat zastupiteľov miestnych inštitúcií a občanov. Navyše primátorka oslovila aj Združenie miest a obcí hornej Nitry, ktoré diskusiu o budúcom rozvoji regiónu zastrešilo.
„Na miestnej úrovni sme vytvorili štyri pracovné skupiny pre hospodárstvo, dopravu, cestovný ruch a sociálnu infraštruktúru, vrátane vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb,“ hovorí Alojz Vlčko, vedúci kancelárie prievidzkej primátorky. „Kládli sme si otázky, aké zdroje máme v regióne, čo by sme tu mohli mať a aké prekážky musíme prekonať. Na základe nich sme určili strategické priority v jednotlivých oblastiach.“
Prípravu akčného plánu však komplikuje skutočnosť, že štát ešte nešpecifikoval, kedy a ako chce zastaviť ťažbu lignitu na hornej Nitre.
„Skôr či neskôr k útlmu banskej činnosti dôjde. Ak sa na transformáciu pripravíme, zvládneme ju,“ myslí si Macháčková, ktorá v súčasnosti za svoju iniciatívu čelí verejnej kritike a diskreditačnej kampani. Proti zatvoreniu baní najviac bojujú zamestnanci, hoci ťažba uhlia najviac ohrozuje práve ich zdravie. S plánom alebo bez, boja sa o svoju budúcnosť.
Podľa manažmentu HBP je na baníctvo v regióne priamo alebo nepriamo naviazaných 11-tisíc pracovníkov, zatiaľ čo Európska komisia toto číslo odhaduje na 7-tisíc.
„Určite je potrebné vytvoriť podmienky, aby títo ľudia nezostali bez práce,“ pripomína Macháčková. Riešenia vidí vo viacerých oblastiach. „Prioritou je pre nás zlepšenie dopravnej infraštruktúry. Aj keď samo osebe problém zamestnanosti nevyrieši, zlepšenie dostupnosti nášho regiónu pomôže vytvoriť podmienky pre vznik nových pracovných miest.“
Po rekvalifikácii by bývalí baníci mohli získať prácu u nových investorov alebo samotného mesta. „Podali sme návrh projekt na vytvorenie komunálneho podniku služieb, ktorý by opravoval a rekonštruoval cesty pre celý okres,“ vysvetľuje Macháčková.
Postupné vytváranie nových pracovných miest, či už v priemyselnej zóne, v neďalekých kúpeľoch, alebo priamo v miestnej samospráve, by malo nadväzovať na postupný útlm ťažby, tvrdí primátorka.
Podľa údajov Štatistického úradu SR je nezamestnanosť v okrese Prievidza v súčasnosti 4,6 %, čo je menej ako celoslovenský priemer (5,4 %) aj európsky priemer (Eurostat uvádza 8,1 %). Na trhu v skutočnosti chýba kvalifikovaná pracovná sila, ktorú držia umelo dotované bane.
„V súčasnosti máme najnižšiu mieru nezamestnanosti od roku 1990, a preto je vhodné obdobie na riešenie situácie v regióne. Keby sme boli v kríze, bolo by to oveľa komplikovanejšie,“ hovorí Macháčková.
Akčný plán vytvorený na úrovni samospráv sa stal súčasťou národnej stratégie pre región hornej Nitry. Jeho prípravu dnes zastrešuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Horná Nitra bola tiež vybraná ako jedna zo štyroch pilotných oblastí pre program Európskej Únie na podporu transformácie uhoľných regiónov. Koncom roku 2017 to oznámil podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Prvý návrh národnej stratégie pre hornú Nitru mal byť zverejnený v polovici októbra 2018 a pripomienkovaný verejnosťou aj expertmi. Miestne samosprávy ho vítajú.
„Neprislúcha nám navrhovať, či sa má alebo nemá lignit vyťažený na hornej Nitre naďalej používať na výrobu elektriny, pretože je to veľmi zložitá a komplexná otázka,“ objasňuje Alojz Vlčko. „Bez informácií o tom, kedy a ako chce vláda postupne ťažbu postupne utlmovať, môžeme o budúcom potenciáli regiónu len filozofovať,“ dodáva.
Uhlie a topánky
O tom, ako môže región utrpieť, ak sa na transformáciu nepripraví, vie svoje aj Jozef Božik, primátor mesta Partizánske, vzdialeného od Prievidze asi 30 kilometrov.
Partizánske sa kedysi volalo Baťovany – po svetoznámom obuvníkovi Tomášovi Baťovi. Keď sa v Československu dostali k moci komunisti a znárodnili Baťov podnik, premenovali mesto aj továreň. Závody 29. augusta (ZDA) boli vtedy jedným z najväčších hráčov európskeho obuvníckeho priemyslu.
„V čase svojej najväčšej slávy každoročne vyrábali 32 miliónov párov topánok. V podniku, ktorý bol hlavným zamestnávateľom v regióne, pracovalo asi 11 000 ľudí,“ vysvetľuje Božik.
V podstate všetko v Partizánskom a jeho okolí záviselo od obuvníckeho priemyslu. Pád komunizmu v roku 1989 však zastihol továreň nepripravenú. Závod so svojou prezamestnanosťou a vysokou cenou práce nedokázal ani konkurovať lacnej obuvi z Ázie, ani sa prispôsobiť voľnému trhu. Začiatkom nového tisícročia zbankrotoval.
Božik, ktorý pôsobí v oblasti regionálnej politiky už od roku 1994 (mestských poslancom Partizánskeho sa stal v osemnástich) si na toto obdobie živo spomína: „V rokoch 2000 a 2001 stúpla miera nezamestnanosti v Partizánskom na historicky najvyššiu úroveň. Každý piaty dospelý v okrese bol bez práce.“
Zlaté časy obuvníckeho priemyslu dnes pripomína len prázdna továreň vedľa železničnej stanice a veľká dámska lodička poskladaná z kvetov v centre mesta. Aj dnes v regióne pôsobí niekoľko menších obuvníckych firiem.
Podobne ako v Prievidzi je dnes nezamestnanosť v Partizánskom nižšia ako európsky priemer a na trhu práce chýba kvalifikovaná pracovná sila. Božik dúfa, že ponaučenia z úpadku obuvníckeho priemyslu pomôže regiónu sa lepšie pripraviť na postupné ukončenie ťažby uhlia. Rovnako ako primátorka Prievidze, aj Božik je zástancom včasného plánovania.
Spaľovanie nespáliteľného
Ťažbou a spaľovaním nekvalitného hnedého uhlia v Elektrárni Nováky trpia najmä miestni. Dôsledkom znečistenia ovzdušia je v oboch okresoch zvýšený výskyt predčasných úmrtí, onkologických ochorení a astmy.
Vlastník Elektrárne Nováky – Slovenské elektrárne – pritom priznáva, že po roku 2023, kedy vstúpia do platnosti nové európske normy o znečisťovaní, bude prevádzka potrebovať veľké investície. „Životnosť viacerých kľúčových súčastí Elektrárne Nováky sa blíži ku koncu,“ potvrdil hovorca Slovenských elektrární Miroslav Šarišský pre portál vEnergetike.sk. „Pokiaľ by táto elektráreň mala byť prevádzkovaná po roku 2023, bolo by potrebné vynaložiť do rekonštrukcie a obnovy zariadení desiatky miliónov eur. Bez tejto investície by elektráreň nemohla byť prevádzkovaná bezpečne a spoľahlivo a plniť všetky zákonné technické a environmentálne limity.“
Zastaranosť technológií sa naplno prejavila pred dvomi rokmi, kedy elektrárne zapojili odstavený tretí blok. Chceli tak zvýšiť objem spaľovaného uhlia. Podľa vtedajšej legislatívy stačilo prevádzkové experimenty len oznámiť samospráve. Žiaden štátny orgán ich neschvaľoval ani nereguloval.
Primátor Partizánskeho bol tým, ktorý sa voči tejto praxi ohradil. „Mojou povinnosťou je chrániť občanov mesta a regiónu,“ hovorí Božik, ktorý je zároveň poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja, kam Prievidza a Partizánske patria. Apeloval preto na všetky zainteresované strany, aby prijali opatrenia proti prevádzkovým pokusom.
„Vyzvali sme kompetentných, aby vykonali audit oxidu siričitého uvoľneného do ovzdušia. Ministerstvo životného prostredia potvrdilo, že počas štyroch mesiacov prevádzkových pokusov došlo k desaťnásobnému prekročeniu emisných limitov.“
Aj vďaka tlaku zo strany samospráv sa podarilo dosiahnuť zmenu sporného zákona. Dnes sú už prevádzkové pokusy zakázané.
Doplácať na minulosť
Kvalitu hornonitrianskeho lignitu najlepšie ilustruje miestny vtip: „Do elektrárne v Novákoch doviezli vagón plný hnedého uhlia. Začalo horieť. Vagón zhorel na prach a lignit zostal.“
Hoci sa spaľovanie uhlia považuje za najväčšieho antropogénneho prispievateľa ku klimatickým zmenám, slovenská vláda tepelnej elektrárni v Novákoch ročne vypláca dotáciu vo výške asi 100 miliónov eur. Vo forme poplatkov za elektrinu sa na ňu skladajú všetci občania. A to i napriek tomu, že súkromný vlastník baní je v zisku.
Podľa údajov Európskej komisie z roku 2014 platia slovenské domácnosti za energie najväčšiu časť svojich príjmov zo všetkých krajín EÚ. Pre rodiny žijúce na hranici chudoby to môže znamenať, že každé piate euro, ktoré zarobia, musia minúť na zaplatenie elektriny.
„Cením si prácu baníkov a ctím si banícku históriu hornej Nitry,“ hovorí Božik. „Ale ťažba na Slovensku nemá budúcnosť.“ Primátor Partizánskeho sa domnieva, že štátne dotácie by mali smerovať na podporu rekvalifikácie baníkov a rozvoja regiónu. Je presvedčený, že Slovensko je schopné zastaviť ťažbu uhlia do roku 2023.
„V priebehu piatich rokov je možné vytvoriť mechanizmus sociálneho zabezpečenia pre všetkých zamestnancov, ktorí sa po zatvorení baní neuplatnia na trhu práce,“ myslí si. „Ak na to bude politická vôľa,“ dodáva.
O tom, či sa Katarína Macháčková a Jozef Božik útlmu uhlia dočkajú v pozícii primátorov, rozhodnú občania. Voľby do samospráv sa budú konať v novembri 2018.
Zuzana Límová
Október 2018
Preklad z anglického originálu